Ústavný súd nám dal za pravdu. Opakovane.

Aliancia Fair-play sa dlhodobo snaží o zníženie priestoru pre korupciu, ktorý vytvárajú nejasne definované procesy v štátnej a verejnej správe. Preto uvítala možnosť uchádzať sa o grant v programe ACF. Ten jej umožnil venovať sa niektorým aktivitám hlbšie a dlhodobo. Hlavne slovo „dlhodobo“ je pre nás kľúčové. Podľa našej skúsenosti spoločenské zmeny sú výsledkom hlavne mravenčej práce trvajúcej mnoho rokov.

Projekt Aliancie Fair-play sa sústredil na dva problémy. Jedným je represívna práca polície, kde dlhé vyšetrovania pokladáme za zásadný problém. Fáza medzi podaním trestného oznámenia a rozhodnutím vyšetrovateľa, či začne trestné stíhania, by podľa znenia zákona mala maximálne 30 dní. Zo skúsenosti Aliancie Fair-play to pri ekonomických trestných činoch trvá mnohonásobne dlhšie – aj niekoľko rokov. Samozrejme, takého prieťahy, majú dôsledky, aj keď nakoniec k vyšetrovaniu dôjde. Listinné dôkazy môžu byť medzičasom skartované, svedkovia zabudnú na podrobnosti a podobne.

Akákoľvek aktivita smerujúca voči získavaniu informácií, čo sa pri vyšetrovaniach presne deje, naráža na neverejnosť vyšetrovania. Teda na frázu „nakoľko vyšetrovanie stále prebieha, polícia nemôže poskytnúť podrobné informácie“. Aliancia Fair-play preto využila svoje trestné oznámenia podané v minulosti a v priebehu projektu podala viacero ďalších. V týchto prípadoch prestala byť „verejnosťou“, ale získala štatút oznamovateľa, čo jej umožnilo napr. nahliadať do trestného spisu, kde sú pochytené všetky relevantné aktivity vyšetrovateľa.

S takto získaným pohľadom „pod pokrievku“ mohla analyzovať, čo sa po podaní trestného oznámenia deje  – či skôr nedeje. Zhrnutie svojich poznatkov nakoniec posunula zodpovedným funkcionárom. Okrem toho sa snažila zlepšiť aj legislatívu, ktorá sa týka polície, prokuratúry a ich práce. Využila právo pripomienkovať vládou predkladanú legislatívu a v rámci MPK predložila vyše 100 pripomienok k navrhovaným zmenám zákonov. Takmer tretina z nich bola akceptovaná alebo akceptovaná aspoň čiastočne.

Druhým problémom, na ktorý bol projekt Aliancie Fair-play zameraný, boli nedostatočné možnosti vynucovania práva na získavanie a šírenie informácií. Konkrétne – súdy o „infozákonových“ sporoch rozhodujú pomaly a nie vždy tak, ako by mali. Aliancia Fair-play v tejto časti projektu využila súdne spory o poskytnutie informácií, ktoré so štátnymi inštitúciami vedie už roky. V priebehu projektu sa v dvoch prípadoch obrátila na Ústavný súd SR so sťažnosťou na porušenie jej ústavného práva na získavanie informácií a súdnu ochranu.

V oboch prípadoch dal Ústavný súd SR Aliancii Fair-play za pravdu.

V prvom prípade uznal súdne prieťahy v stále prebiehajúcom súdnom spore o informácie z ministerstva školstva. Skonštatoval, že veľká zaťaženosť súdov nemožno akceptovať ako dôvod na nekonanie v sporoch, ktoré sa týkajú ústavných práv.
Druhý nález Ústavného súdu prišiel až po formálnom ukončení projektu ACF, no bol prelomový. Ústavný súd sa v ňom totiž podrobne vyjadroval k „meritu“ našej sťažnosti a podrobne skúmal argumentáciu Najvyššieho súdu SR. Išlo o sprístupnenie protokolu z kontroly, v ktorej policajná inšpekcia skúmala zákonnosť postupu polície v prípade Hedvigy Malinovej. O ten sa neúspešne Aliancia Fair-play súdila s ministerstvom vnútra vyše desať rokov. Tento nález Ústavného súdu je prelomový v tom, že Ústavný súd zamietol judikát Najvyššieho súdu, ktorý umožňoval súdom zamietať spory o informácie na základe „koncepcie implicitného obmedzenia“ – právnej konštrukcie, ktorá nemala oporu v zákone. Podrobnejšie sme to zhrnuli na blogu Aliancie Fair-play. Tento nález Ústavného súdu bol zaradený aj v „Justičnej revue“ v kategórii precedensov.

Do budúcnosti jednoznačne a priamo ovplyvnil súdnu prax – spôsob rozhodovania súdov v mnohých prípadoch sporov so štátnymi inštitúciami o poskytnutie informácií.

Kľúčovými pracovníkmi Aliancie Fair-play počas projektu ACF boli Peter Kunder a Rastislav Diovčoš. V organizácii pracujú takmer 20 rokov. Dlhodobo sa venujú hlavne zvyšovaniu možností pre verejnú kontrolu a monitorovaniu zavádzania systémových zmien v spoločnosti.

Menu