Dúha na univerzite alebo projekt InQubátor občianskej participácie očami účastníka

 

Dúha na východe v rámci projektu InQubátor občianskej participácie organizuje sériu 5 vzdelávacích programov – PRIDE Lab, KompAkt, coLAB, Novými médiami proti nenávisti a Základy advokácie a občianskej participácie – ktoré sú určené (nielen) mladým LGBT+ ľuďom, ktorí/é prejavujú záujem o zapájanie sa do činnosti mimovládnych organizácií a rôznych iniciatív a majú záujem o veci verejné, ale chýbajú im teoretické vedomosti i praktické skúsenosti. Ambíciou projektu je podporiť občiansku participáciu. Ambíciou projektu je tiež ich vyškoliť, aby sa plnohodnotne mohli zapojiť do spomínaných aktivít, čo priamo prispeje k posilneniu občianskej participácie na Slovensku, obzvlášť vo vybranom regióne. Cieľom projektu je tiež prispieť k posilneniu kapacít slovenského LGBT+ hnutia, ktoré je dlhodobo poddimenzované.

Pre blogovú sekciu Tí, čo zanechali stopu, poskytol text priamo mladý účastník programu KompAkt, Adam. Tento program pozostáva z 8 workshopov na témy: lekcie z histórie LGBT+ hnutia, projektový manažment, tímová práca, základy advokácie, vedenia kampaní a individuálneho mentoringu. Účastníci/účastníčky dostanú projektovú podporu vo forme 300€ na prípravu a implementáciu vlastného malého projektu podľa svojej voľby (zorganizovanie podujatia, fundraisingová zbierka atď.).

Som Adam a študujem psychológiu na Trnavskej univerzite. Som účastníkom programu KompAkt, ktorý sa realizuje v rámci projektu InQubátor občianskej participácie. Pochádzam z juhoslovenskej dediny v okrese Lučenec, Ružiná. Počas dospievania som pociťoval deficit informácií a ľudí v mojom okolí, ktorí by patrili do LGBTIQ+ komunity a ktorí by o svojej identite verejne rozprávali. Preto som sa rozhodol založiť dúhový spolok v Trnave, ktorého účelom sú komunitné stretnutia.

Pred niekoľkými mesiacmi som v Trnave zorganizoval a rozbehol dúhový spolok, ktorého účelom sú komunitné stretnutia LGBTIQ+ ľudí, najmä študentov, no je otvorené aj pre ľudí mimo akademickej pôdy. V rámci týchto stretnutí sme vytvorili organizačný tím, ktorý sa podieľa na chode spolku a programu stretnutí.

Následne sa mi naskytla ponuka zapojiť sa do vzdelávania KompAkt. Videl som to ako príležitosť zviditeľniť LGBT+ život v Trnave. Do môjho projektu som zapojil aj organizačný tím zo spomínaného spolku. Zo začiatku sme plánovali väčšie podujatie vo verejných priestoroch, alebo kluboch Trnavy. Nakoniec sme naše rozhodnutie prehodnotili a udalosť sme spravili na Trnavskej univerzite v Trnave (ďalej iba Trnavská univerzita), kde študujeme. A to z viacerých dôvodov. Prvým boli ľudia zo spolku, ktorý organizujeme. Drvivá väčšina z nich študuje na Trnavskej univerzite. Zo zdieľania na komunitných stretnutiach sme vnímali, že na škole chýbajú informácie o LGBT+ téme. Okrem toho, že chýbajú vo výučbe, chýbajú aj bežné podujatia, ktoré by sa aspoň okrajovo týkali LGBT+ témy. Ďalším dôvodom je naša motivácia tento spolok viesť aj edukatívnym spôsobom.

 

Našim hlavným cieľom bolo zorganizovať prvú LGBT+ udalosť na Trnavskej univerzite, keďže ako som spomínal, žiadne iné udalosti sa tejto témy netýkali. Pred tým ako sme túto udalosť realizovali, sme zisťovali záujem študentstva Trnavskej univerzity, ktorý bol v končenom výsledku dosť vysoký. Z celkových 99 odpovedí malo o udalosť záujem 70 ľudí. Tento prieskum bol jedným z faktorov, ktorý nám pomohol podujatie zorganizovať a slúžil ako dôkaz, že o tému je na našej univerzite záujem. Musím povedať, že naša univerzita nie je najotvorenejšia voči tejto téme.

Môžeme vďačiť ale vedeniu fakulty, ktoré naopak je otvorené voči LGBT+ téme a povolilo nám organizovať podujatie. Taktiež sme podporu dostali zo strany študentskej rady.

Ďalším z cieľov, bola edukácia a tiež pozvanie účastníctva do spomínaného spolku.

Ako to už bolo vyššie spomenuté, najskôr sme rozmýšľali nad podujatím vo verejnom priestore. Myslím, že naše prehodnotenie bolo správne, pretože sme priniesli dúhu aj na našu univerzitu. Podobné podujatie by bolo aj zložitejšie na organizáciu a na univerzite sme mali zabezpečený priestor, bolo to pre študentstvo univerzity a malo to edukatívny charakter. Ďalším s dôležitých krokov bola komunikácia medzi organizačným tímom, ktorá je veľmi dôležitým elementov, podľa môjho názoru, všade. Program podujatia sa teda skladal z troch častí. Prvým bola panelová diskusia s doktorkou, vyučujúcou Mgr. Janou Fúskovou, PhD., ktorá sa vo výskume venuje dúhovým rodinám a pôsobí na našej univerzite.

Diskusia sa venovala základom LGBT+ ako terminológia, rôznorodosť identít, situácií LGBT+ ľudí v Slovenskej republike, ale aj dúhovým rodinám.

Počas moderovania sa zapájali aj zúčastnení a zúčastnené a niektoré koncepty sme prebrali aj viac do hĺbky. Následne pokračovala menšia pauza, kedy sa účastníci mohli občerstviť. Po takejto asi 10 minútovej pauze sme pokračovali Živou knižnicou, ktorá bola hlavným programom celého podujatia. Živá knižnica je koncept, kedy ľudia, najmä z marginalizovaných skupín a komunít rozprávajú ich životný príbeh na 15-20min. Takýmto spôsobom sa majú zredukovať a odstrániť predsudky voči menšinovej spoločnosti. Po prezentácií príbehu je priestor na otázky zo strany publika, knižka môže, ale aj nemusí odpovedať. Príbeh sa najmä dotýka situácií spojených s menšinovou identitou osoby. Takéto príbehy sme mali na podujatí tri. Jedným bol príbeh osoby z našej univerzity. Ďalšími dvoma boli knižky, a teda osoby, zo spolku LIGHT* z Univerzity Komenského v Bratislave. S členmi LIGHT* spolku udržujeme kontakty a preto sme ich aj pozvali a za ich prijatie sme boli veľmi vďační. Po Živej knižnici bolo účastníctvo pozvané do miestneho baru na neformálne stretnutie za účelom vytvorenia a prehĺbenia vzťahov. Nemali sme na tomto stretnutí vymyslený žiaden program a bolo to veľmi spontánne. Mali sme kolo predstavovania a v rámci neho prebiehala príjemná konverzácia o rôznych témach. Po čase sedenia a nadväzovania vzťahov sme sa presunuli do pizzerie, kde sme sa najedli, strávili čas, viac prehĺbili naše vzťahy a pomaly sa rozlúčili.“

Menu