Na začiatku boli otázky, ktoré neboli predtým zodpovedané ani babkou, ani mamou, tetou, otcom či dedkom. Čo ste robili v novembri 1989? Čo robili vaši rodičia, kolegovia a kamaráti? Ako vám tie dni zmenili život?
Projekt Spýtaj sa vašich, jeho filmová aj trans-mediálna podoba tzv. online-pamätníka udalostiam roku 1989 boli zamerané na podnietenie medzigeneračného dialógu k politickým udalostiam v Československu, ako aj spracovávanie medzigeneračných tráum obyvateľov krajiny, kde sa režim zmenil viac ako päťkrát za posledné storočie.
Československo a jeho socialistická minulosť je súčasťou mentálnej výbavy našej krajiny, ktorá aj dnes potrebuje spoločenskú reflexiu. Udalosti novembra 1989 sú stále živými. Nielen medzi našimi starými rodičmi, ale aj kamarátmi a kolegami. Cez príbehy bežných ľudí, ktorí majú na tieto dni silnú spomienku, projekt Spýtaj sa Vašich vytrhol tieto zásadné udalosti z učebníc dejepisu a zasadil ich do kontextu histórie rodín, ľudských osudov a ich skúseností, ktoré našu krajinu formujú dodnes. Prístup k spracovaniu témy cez ľudské osudy zvolili autorky preto, že považujú naše nedávne dejiny za nie dostatočne spracované z pohľadu života v rodinách a jej osudoch.
Film bol opakovane vysielaný v televízii RTVS a v rozhlase ako audio-nahrávky. Popri týchto aktivitách prebiehala distribúcia filmu spojená s diskusiami s pamätníkmi a miestnymi intelektuálmi v lokálnych komunitných kultúrnych centrách po Slovensku. Špeciálna pozornosť sa v rámci projektu venovala distribúcii na stredné školy po celom Slovensku, čím sa téma Novembra 1989 dostala veľmi inovatívnou formou na desiatky stredných škôl.
Projekt sa tešil veľkej mediálnej pozornosti a bol hodnotený veľmi pozitívne širokou verejnosťou aj odbornou kritikou. V roku 2019 získala za tento projekt režisérka Barbora Berezňáková cenu Nadácie Tatrabanky. Film je dostupný zdarma online pre všetkých, pre školy aj s didaktickým materiálom.
Z online pamätníka k Novembru 1989:
„S frajerom sme chodili na námestia, všade veľa ľudí, nevedelo sa, či sa podarí niečo dosiahnuť. Stretla som tam spolužiačku ktorá prechádzala cez námestie a škaredo sa na mňa pozrela som slovami: Bonznem ťa. Pomyslela som si: Viera, strč sa! Dnes mi môj vtedajší frajer, samozrejme, orientovaný prokomunisticky, pri spomínaní na mladé časy, všetko poprel. On tam so mnou nebol. Niektorí ľudia majú odrazu neskutočnú amnéziu. Zabudli na všetko zlé, pamätajú si len, že komunisti dávali ľuďom byty. Smutné.“ – Jarka
„Mesiac pred“ Nežnou revolúciou“ som mala len 17 rokov a bola som študentkou gymnázia. Neboli sme taká obyčajná rodina. V októbri 1989 sme boli celá rodina vyhostená z našej ČSSR republiky. Môj otec bol v totalite roky rebelom. Bol jediný v Nitre, ktorý keď boli voľby, nechodil voliť súdruhov. Celá rodina sme boli roky pod dohľadom ŠTB. Byt sme mali odpočúvaný a otec chodil pravidelne na výsluch…. Pasy nám za totality zobrali ŠTB. Keď sa schyľovalo k prevratu, otca si predvolali súdruhovia a vydali nám náhradný cestovný doklad. Zrazu sme mohli vycestovať do Rakúska. Bolo to zvláštne, len mesiac pred revolúciou 17. 10. 1989 nás kontrolovali na hraniciach a nemali sme pasy, len doklad o vyhostení a prešli sme! Celú nežnú revolúciu som sledovala v rakúskej televízii v Obenbergu na hraniciach s Nemeckom. Bol to ťažký rok, ale veľa som sa naučila. Navštevovala som rakúsku školu a učila sa nemčinu. Bola som atlétka a zimu 1989-1990 som mala najlepšie natrénovanú. Našu rodinu táto skúsenosť rozdelila. Rodičia sa rozviedli. Sestra – moje dvojča roky žije a pracuje v Rakúsku. Čo rodičia? Otec si založil novú rodinu a roky pracoval v Rakúsku. Mamka sa po rozvode vydala za Nemca a žije v Nemecku. Ja som sa usadila na Slovensku. Som učiteľkou a učím aj nemčinu. Asi nás to každého niekde posunulo.“ – Zuzana
„V marci 1988 som náhodne bola svedkom toho, ako policajti brutálne postupovali voči účastníkom Sviečkovej manifestácie. Odvtedy som si hmatateľne uvedomila, v akej totalite tu žijeme. Počúvala som Slobodnú Európu, podpísala som Několik vět, bola som na výsluchu, nemohla som cestovať, nemohla som študovať na VŠ. Už nič nebolo ako predtým. Keď v novembri 1989 polícia brutálne zasiahla voči študentom v Prahe na Národnej triede, ovládol ma opäť pocit zúfalstva z toho, v akej krajine žijeme. Ja spomienkovým optimizmom netrpím, hmatateľne sa ma dotýkali reštrikcie komunistického režimu. Mala som vtedy 24 rokov. Prirodzene som sa v práci stala okamžite súčasťou VPN a po práci som chodila pracovať ako dobrovoľník do KC VPN, kde som sa neskôr aj zamestnala. Bolo to skvelé obdobie. Pracovať s ľuďmi, s ktorými zdieľate ideály. Áno, neskôr prišli aj sklamania. Ale tí muži a ženy, čo tam pracovali bez nároku na honorár a bez istoty, že sa budú môcť postarať o svoje deti si zaslúžia obdiv. Išli v tom čase do obrovského rizika. Stretla som sa s mnohými osobnosťami svetového formátu. Som vďačná, že som mohla byť pri tom. Nemám z tých čias takmer žiadne osobné fotky. Nepatrila som k tým, čo sa tlačili pred objektívy. Mám ale pár odložených spomienok o ktoré sa rada podelím. Podpivník podpísaný kamarátmi z prvého pešieho výletu na „západ“ do Hainburgu, pozdrav od Karla Kryla či niekoľko krásnych fotografií z tých čias. Sloboda nie je samozrejmosť. Musíme sa o ňu starať. Je to veľká vec, keď môžeme nahlas hovoriť čí písať čo máme na srdci, keď môžeme slobodne čítať knihy, cestovať a učiť sa.“ – Zdena
O autorkách:
Barbora Berezňáková sa po skončení štúdií na VŠMU a New York Film Academy venuje tvorbe dokumentov, autorských videoinštalácií a hudobných klipov. Jej dlhometrážny debute s názvom Skutok sa nestal mal premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Varšava 2019. Je absolventkou Berlinale Talents 2021, v súčasnosti žije a tvorí v New Yorku.
Pavlína Morháčová pracuje ako grafická dizajnérka Slovenskej národnej galérie, taktiež stojí za vizuálom kníh Vydavateľstva Absynt zameraného na reportážnu literatúru. Je autorkou projektu alternatívnej mapy Bratislavy M_P_ BA (www.mpba.sk). V projekte figuruje ako spoluautorka námetu a autorka grafického návrhu.
Dáša Parizková je absolventkou Právnickej fakulty UK a v profesijnom živote sa už niekoľko rokov venuje filmovej produkcii, distribúcii audiovizuálnych diel a reklame. Produkčne pracovala na viacerých celovečerných filmoch a hraných seriáloch.
Eva Pavlovičová absolvovala Právnickú fakultu UK a réžiu a produkciu na Filmovej škole v Zlíne. Pôsobila ako producentka a redaktorka časopisu KINEČKO, produkovala a distribuovala filmy v rôznych slovenských produkčných spoločnostiach. Venovala sa tvorbe verejných politík pre kreatívny priemysel na Ministerstve kultúry (2017–2018) a študuje doktorantské štúdium na Ústave verejných politík FSEV UK so zameraním na tému Umenie a spoločenská zmena. S Barborou Berezňákovou spolupracovala ako asociovaná producentka na filme Skutok sa stal.
