„Nemáme komunity,“ napísal nám vo vysvetlení starosta obce Vysoká nad Uhom, prečo im chýba komunitný plán sociálnych služieb. V dedine neďaleko ukrajinských hraníc žije asi 750 ľudí. Je tam základná škola, škôlka, dva kostoly, poľovnícke združenie a vyše 200 seniorov – teda obyvateľov, ktorí sú najviac odkázaní na pomoc.

Aby samosprávy mali prehľad o tom, čo takéto zraniteľné skupiny potrebujú, musia si zmapovať terén a dať to na papier. Od roku 2009 im to ukladá zákon. Rozvoz obedov pre seniorov? Viac opatrovateliek? Vo Vysokej nad Uhom to môžu vedieť len ťažko.

Prípad tejto dediny pritom nie je ojedinelý. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) zistil, že platí pravidlo: čím menšia obec, tým menšia je šanca, že neplánuje komunitné služby tak, ako by mala. Z vybranej vzorky obcí do 500 obyvateľov polovica z nich komunitný plán buď nemala, alebo ho napriek povinnosti nemala zverejnený a neposkytla ho ani na vyžiadanie. Problémy s ním však majú aj veľké samosprávy. Z tridsiatich najväčších miest Slovenska neplánoval sociálne služby načas takmer nikto, mnohé len veľmi formalisticky.

Aj preto sa SGI rozhodlo, že v spolupráci s bratislavskou mestskou časťou Karlova Ves ukáže vzorový príklad, ako na to. Nielenže sme tak získali cenné údaje o tom, čo potrebujú zraniteľné skupiny Karlovešťanov, ale postup sme navyše zachytili v manuáli, ktorý môže slúžiť ostatným.

 

Dáta pomáhajú – napríklad karloveským opatrovateľkám

 Kľúčom ku kvalitným sociálnym službám a spokojným občanom sú informácie. Preto sme niekoľko mesiacov zbierali tvrdé dáta aj názory verejnosti, poskytovateľov i dotknutých ľudí v núdzi. Využili sme na to výskumné nástroje, akými sú demografická analýza, dotazníkový prieskum, pocitové mapy, fokusové skupiny či pološtrukturované rozhovory. Takto sa nám podarilo nakresliť mapu potrieb Karlovešťanov, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých. Jedno z našich najzásadnejších zistení: potrebujeme venovať viac pozornosti opatrovateľkám. Často pracujú s klientmi, ktorí majú horší psychický stav alebo si ich zamieňajú s upratovačkami. Nie je zriedkavé, že okrem starostlivosti o seniora ešte rozvážajú obedy, robia nákupy, vypĺňajú rozsiahle výkazy práce či dokonca leštia rodinné striebro. Dôsledkom bývajú konflikty, vyčerpanie ale aj vyhorenie. Aj vďaka našej analýze a odporúčaniam sa v mestskej časti Karlova Ves podarilo pripraviť manuál práce opatrovateliek, ktorý spresnil, čo musia robiť a čo už nie.

UPJŠ: Potešili ste nás, manuál použijeme pri výučbe

Pri práci na komunitnom pláne pre Karlovešťanov sme zistili prekvapivú vec: mnohí obyvatelia vôbec nevedia, že by mohli vo svojej životnej situácii dostať od obce pomoc. A ak aj vedia, často netušia, ako sa k nej prakticky dostať. Aj preto sme o dôležitosti sociálnej pomoci napísali viacero článkov (1,2,3) a prezentovali ju v kluboch dôchodcov či pred miestnymi poslancami. Pripravili sme tiež animované video, ktoré tému vysvetľuje pútavo a „polopate“. Manuál, ktorý krok po kroku opisuje, ako plánovať sociálne služby sme rozposlali na desiatky úradov, vysokých škôl či odborných organizácií po celom Slovensku.

„Potešili ste nás systemizáciou komunitného plánovania. Manuál nájde uplatnenie na našej katedre. V rámci metód sociálnej práce máme samostatný predmet Komunita a komunitná sociálna práca,“ reagovali z košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

Napokon sme snáď presvedčili aj niektorých skeptikov na obecných úradoch. „Ja ten komunitný plán predsa len nechám urobiť,“ povedal nám po stretnutí starosta Repišťa, dedinky s 280 obyvateľmi v Štiavnických vrchoch. Podobne ako Vysoká nad Uhom, ani oni nepovažovali plánovanie sociálnych služieb za dôležité. Napokon však zmenili názor. Starosta nechce svojmu nástupcovi nechať nesplnenú povinnosť, ktorá by nebodaj bránila rozvoju obce.